Dáša Fon Fľaša - rozhovor

Dáša Fon Flaša je pre veľa Žilinčanov známa, ale pre viacerých skôr neznáma postava pôsobiaca na miestnej hudobnej scéne, najmä v jej DIY HC/punk časti (vysvetlenie v rozhovore). Vo svojich textoch sa nezahaľuje do abstraktných hmiel, ale pomerne priamo prezentuje svoj pohľad na svet. Keďže je svojím štýlom a prístupom k tvorbe zaujímavý, bol to jasný adept na rozhovor... 

Na svojej stránke si oznámil, že si dávaš pauzu od koncertov a ideš sa flákať po Ázii... V posledných troch rokoch si mal vyše 400 koncertov - máme to chápať tak, že hudba ťa v tomto období živila? 

Od návratu z Ázie v júni 2012 až do januára 2016 som odohral takmer 500 koncertov, tvoj tip vôbec nebol ďaleko od pravdy, ja si vediem archív, preto to viem tak presne. Tohtoročný výlet sme mali tak jemne naplánovaný s frajerkou už dlhšie, išlo iba o to ukončiť veci na Slovensku a ísť. Vyšlo to na február 2016. A pravdupovediac už tých koncertov a vecí s tým spojených bolo aj dosť. Aj keď milujem živé hranie, tak tá frekvencia je celkom náročná a človek potrebuje riadny oddych. Hudba ma v tom období (ani nikdy inokedy) neživila, brigádne som pracoval v obchode BlackPitt v Žiline, tak som mal dostatočne veľa času na tour a aspoň minimálny zárobok, aby som mohol platiť nájom a stravu, na viac mi prachy neostali, ale žijem skromne, nepotrebujem veľa. Ale stalo sa aj, že nejaký koncert vyšiel lepšie, a napríklad vypredal som takmer všetky vydané platne, tak som si peniažky odložil. Človek, keď neutráca na zbytočnosti, tak niečo málo aj našetrí.  

Kto tvorí tvoje publikum na koncertoch v zahraničí? Ako sa tam vôbec dozvedia, že budeš hrať?

Moje publikum v zahraničí tvoria poväčšinou ľudia z toho istého kmeňa ako u nás. Pohybujem sa väčšinou v undergrounde, tam sa cítim najlepšie, niekto to nazýva aj DIY HC/punk scéna či komunita (DIY = Do It Yourself, označenie časti scény, ktorá sa dištancuje od sponzorov a reklám, všetko beží na samostatnej báze bez podpory zvonka, HC/punk = hard core punk, termín pre nemainstreamovú odnož punku, takú jeho angažovanejšiu sekciu), bežní ľudia to ani celkom dobre nevedia pochopiť, čomu celkom rozumiem. Myslia si, že kapely hrajú iba cez veľké bookingové agentúry, zmluvy, hotely, promo kecy a podobné veci. V punku to samozrejme funguje tiež, ale asi v tom mainstreamovom a ja sa predsa len pohybujem niekde ešte trochu inde, aj keď presahy samozrejme sú a nemusia byť nutne zlé, ide o to nastavenie. V tejto divnej sieti kamarátov, ktorá nie je obmedzená hranicami štátu, sa pohybujeme a navzájom si pomáhame, aspoň v tom ideálnom prípade by to tak mohlo byť. Čiže častokrát ten kto hráva aj aktívne prispieva, koncerty usporadúva a na koncerty chodí. Takže nie je ničím neobvyklé, keď kamarátova kamoška napíše, že jej kapela hľadá koncert a ty sa jej s tým pokúsiš pomôcť, aj keď si ju nikdy predtým nestretol. Všetko funguje na báze dôvery. Zdieľame častokrát tie isté myšlienky a postoje. Takže ja si potom môžem nájsť koncert napr. v Litve na základe týchto kontaktov a siete kamarátstiev. No a pokiaľ to zafunguje aj v reále (alebo nezafunguje, idioti sa vždy rýchlo prejavia), tak po druhýkrát už vieme do čoho ideme. Na tie isté miesta sa vraciam a na niektoré sa vyložene teším. A ľudia v tom ktorom meste už majú svoje komunikačné kanály ako sa o koncerte dozvedia miestni ľudia. Ale za svoj život som samozrejme zažil už aj iný modus operandi, skúseností mám veru dosť.

Jedna povinná otázka, ktorú mi poradila kamarátka – ako a prečo vzniklo tvoje umelecké meno – Dáša Fon Fľaša?

Prezývku Dáša mám už od prvej triedy na základke, podľa Čapkovho príbehu o psíkovi Dášenke. Dôvod neviem, pravdepodobne mi chceli chalani urobiť napriek, čo sa im v tej dobe aj podarilo, až neskôr som si na to zvykol. A to "Fon Fľaša" ide do ucha, rýmuje sa to, ale pridal som si to tam už sám omnoho o mnoho neskôr, iba tak zo srandy, keď som začal v roku 2005 pidlikať prvé folkové piesne. A už mi to akosi prischlo. 

Tvoj prístup k tvorbe je pomerne živelný, na štúdiovú kvalitu nahrávok si príliš nepotrpíš... Niekto by povedal, že uprednostňuješ obsah pred formou, iný by zas povedal, že je to z lenivosti... A čo by si povedal ty? 

Obsah sa rozhodne snažím všemožne uprednostňovať. To však s kvalitou nahrávok nemusí mať nič spoločné. Zatiaľ mám iba dve "štúdiové" nahrávky. Jedna z roku 2011 (Mrchožrút) a druhá bola nahrávaná v rokoch 2009-2012 (Radšej sám ako v zlej spoločnosti). Všetko som si nahrával sám alebo s kamošom Matúšom (Brigada, Amphibios a iné) na malé prenosné nahrávacie zariadenie BOSS Micro BR. Všetko svojpomocne mixované aj mastrované, čiže to vyššie spomenuté DIY v praxi. Všetko som robil prvýkrát v živote. A strašne ma to bavilo, hotové dobrodružstvo. Predtým som totiž fungoval v nejakých kapelách a štúdiové nahrávky boli vždy hrozné, získal som strašnú nechuť k štúdiám, zvukári nás vždycky tlačili do takého nejakého sterilného zvuku aj prejavu, na mňa príliš "popového", uhladeného. OK, teraz už viem, že to bolo samozrejme sčasti aj našou chybou. Každopádne surové demo má pri takomto type hudby pre mňa vždy väčšie čaro ako učesaná debilita zo štúdia. Dnes je myslím už všetko ináč, väčší výber, lepšie skúsenosti, takže najbližšia nahrávka by mohla byť zase o kus lepšia, možno dokonca v štúdiovej kvalite, nebránim sa tomu. Dúfam, že prekonám svoj "štúdiový blok", ktorý mávam. Mne sa proste lepšie robí v intimite, vtedy sa dokážem viac otvoriť a nehanbím sa tak ako v štúdiu. A v neposlednom rade ide aj o peniaze, nemám ich toľko, aby som vysedával v štúdiu a prehrával nápady ako sa mi zachce. Kto toto všetko vie nejak vybalansovať, tomu v dobrom závidím. 

Spôsob výroby tvojich albumov (DFF robí obaly CD ručne) mi pripomína detstvo, keď nám na výtvarnej pani učiteľka hovorila, že mamičky sa viac potešia darčekom, ktoré im z lásky sami vyrobíme... Ide ti o niečo podobné?

A nie je to tak? Nepotešia sa viac? Ja si myslím, že rozhodne áno. Pretože si nad tým naozaj strávil čas a kus tvorivej energie. Nie je to blbosť kúpená na poslednú chvíľu v obchode a je to jediný originál na celom šírom svete. S tým darčekom pre mamky si to vlastne vystihol úplne presne! Pekná a trefná alegória. Niektoré obaly vinylu "Radšej sám ako v zlej spoločnosti" boli robené presne tak. Boli cielené pre konkrétnych kamarátov a známych. Je v tom aj kus boja proti konzumnej spoločnosti, je v tom originalita, čosi osobné v každom kuse. 

Nám sa tvoje pesničky celkom páčia, niektoré viac, iné menej. Stretávaš sa aj s kritikou svojej tvorby? Ako na ňu reaguješ?

Áno, stretávam sa. A som za kritiku strašne rád, lebo to ma posunie, prinúti popremýšľať. Ako aj tvoja otázka o nie moc dobrom zvuku mojich nahrávok, aj tá ma prinútila trochu prehodnotiť prístup. Za tzv. konštruktívnu kritiku by sme mali byť vďačnejší ako za potľapkávanie po ramene. Samozrejme, uznanie je príjemné, ale človek ľahko zaspí na vavrínoch ako sa hovorí a to je žalostné. Snažím sa nebyť spokojný, posúvať sa.

Ako sa formoval tvoj hudobný vkus? Bol si odmalička pankáč, alebo si niekedy frčal aj na niečom komerčnejšom?

Ja som hudbu skoro vôbec nereflektoval, keď som bol decko. Aspoň si na nič také nespomínam. Až na konci základky som asi v siedmom ročníku začal spolu s kamošmi, proste som išiel s davom. Velice krátku dobu úplne všetko, čo bolo v hitparáde. Až zrazu som započul punk a od tej doby sa to so mnou nieslo a už mi nebolo rady ani pomoci. To bolo okolo roku 1994. V 1995 sme už rečami zakladali prvú kapelu. Som za to strašne rád. Punk ma vlastne vyformoval, je to pre mňa rozhodne viac než muzika. Samozrejme že počúvam kadečo, mám rôzne obdobia, ale iba punk mi naozaj privodí zimomriavky. Už mám asi za sebou všelijaké tie obdobia, keď som skúšal to i ono, rôzne štýly. Kopec kapiel mi ostalo aj z úplne inej sféry (moje guilty pleasure sú napr. Dire Straits alebo Peter Nagy), ale tá naozajstnejšia a najbližšia muzika vždy bude pre mňa asi už len punk. Taký, v ktorom sa mieša dobrý text a muzika. Musí to mať nejaký presah, posolstvo, ideu. Klišovité texty, alebo lacnoty o sexe a pive ma nebavia.

Sleduješ hudobný život v Žiline a okolí? Zaujal ťa niekto z domácich hudobníkov?

Sledujem, ale asi iba to, čo sa deje v podzemnom punku a príbuzných žánroch, iné štýly ma moc neoslovujú, nenachádzam tam potrebnú hĺbku a ani štýlovo mi to nesedí. Okrem toho tak často hrám, že vskutku nemám moc čas chodiť do Žiliny na koncerty iných kapiel (nebývam priamo v Žiline, som dedinčan, tak som limitovaný posledným busom) a už vôbec nie cez víkend. Veľmi rád chodím na koncerty cez týždeň, ktoré organizujú kamoši alebo si nejaký zorganizujem ja, haha. Z miestnych kapiel sa mi páčia kapely Boiling Point, Disident, Priatelia Padajúceho Lístia, Proti Srsti, Rats Get Fat.  

Pankáči väčšinou nevedú reči o politike... Ako k nej pristupuješ ty? Chodíš voliť?

Ako ktorí pankáči, že áno. Ja sa práveže pohybujem v časti punkovej scény, kde sa politika (nie, nie je to práve tá parlamentná demencia, ale politika našich životov) rieši celkom často. Veľa ľudí okolo mňa sa angažuje v rôznych hnutiach, či už za práva ľudské alebo zvieracie, sú aktívni v lokálnej politike (ktorá je podľa mňa omnoho dôležitejšia, ako práve tá krčmová parlamentná) alebo kultúre, sme často vegetariáni/vegáni, snažíme sa o ekologickejšie prístupy v životoch, vystupujeme na podporu myšlienok solidarity, tolerancie a slobody, proti nenávisti a xenofóbii, proste všetko veci, ktoré sú v mojom myslení vždy s punkom neodmysliteľne spojené. Chápem samozrejme aj prístup "no future" pankáčov (to sú asi tí, ktorých si myslel), sám som občas kedysi popíjal čučo v parku a somroval na vstupné na koncert. Tie časy sú preč, ale odmietnutie spoločnosti, či nihilizácia je tiež reakciou. Čo nechápem sú pankáči, ktorí sa v dnešných časoch vezú na vlne nenávisti a podporujú xenofóbne sračky, Kotlebovcov a podobných idiotov. A sme zase pri politike. Bolo by krásne, keby sme sa o tom nemuseli ani baviť, ale slovenská parlamentná politika je predsa len obrazom nás a to je desivé. Chodím k urnám pokiaľ mi to príde dôležité, doteraz som volieval prázdnym hlasovacím lístkom alebo volím "proti", zatiaľ som ešte nemal príležitosť voliť "za". Tentoraz (marec 2016) som mimo Slovenska.

Kde sa nachádzaš, a čo máš v pláne najbližšie dva dni?

Sranda, že sa pýtaš práve na horizont dvoch dní, lebo to je tak najďalej, čo môžem aspoň trochu predikovať, ďalej na našich cestách nevidím a plány sa tu menia ako vietor. Momentálne sme v dedinke na juhovýchode Kambodže. Je tu teplo, ako tri metre od pekla, práve je tu žatva ryže, všade prach, traktory a motorky. Furt tu reve nejaký amplión, to je svadba, trvá dva dni a prebieha ich tu aj viac naraz, normálne rozložia veľký šiator a kotliská na ulici, napchávajú sa, hrá xilofónová muzika a jeden týpek vždy vykrikuje do amplióna, kľudne aj celú noc. Ešte sa tu pošpacírujeme medzi ryžovými poliami, sú tu chrámy staršie ako svetoznámy Angkor Wat, a aj tak vypadajú, ruiny, kam chodia miestni čúrať. Je to tu super, ešte tu pobudneme a pozajtra ideme do Phnom Penh uloviť víza do Vietnamu. 

Ďakujeme za rozhovor, ak chceš, môžeš na záver niečo odkázať čitateľom...

Ja ďakujem. Asi prvý krát som robil rozhovor do iného ako punkového média, za čo som veľmi rád. Kto by si chcel vypočuť niečo z mojej tvorby, asi najvýživnejšie je prísť na koncert. Na stránkach http://bandzone.cz/dasafonflasa a www.facebook.com/dasafonflasa sú vypísané dátumy a miesta koncertov a všetky novinky. Kto by si to chcel dopredu vypočuť (aby sa na koncerte príliš nečudoval), všetky moje albumy sú zadarmo na počúvanie a stiahnutie na www.dasafonflasa.bandcamp.com, na všetkých stránkach sú aj kontakty pre prípad, ak by ma chcel niekto nebodaj zavolať hrať. Nie je nič ľahšie ako mi usporiadať koncert (snáď až na dátumy, mám to celkom vybookované), potvrdia desiati z desiatich promotérov. Majte sa krásne, a ako hovorí stopárov sprievodca galaxiou "Neprepadajte panike".

22.02.2016

Diskusia

Poslať nový komentár

CAPTCHA
Prosíme o vyplnenie, aby sme zistili či nie ste robot :)
Image CAPTCHA
Súhlasíte s výstavbou v národnom parku Malá Fatra?: