Michal Vavrík z Kompostuj.me: Viac kompostovania = menej poplatkov

O kompostovaní a o jeho prospešnosti sme sa zhovárali s Michalom Vavríkom zo Žiliny, ktorý prevádzkuje webovú stránku kompostuj.me. Kompostovaniu sa venuje od roku 2014 a jeho cieľom je šírenie osvety a prebudenie ekologickej zodpovednosti u obyvateľov Žiliny, ale aj celého Slovenska.

Čím by ste motivovali mestského človeka, aby začal kompostovať? 

Hlavnou motiváciou je výroba vlastného 100 % prírodného hnojiva z odpadov, ktoré by inak skončili na skládke. Vďaka kompostovaniu tak človek ušetrí za nákup priemyselných hnojív, o ktorých vie iba to, že sú lacnejšie. Pri používaní vlastného hnojiva, napríklad pri pestovaní zeleniny, vieme, čo používame a tak aj úroda bude „naša“ a domáca. V ďalšom rade ide o znižovanie množstva komunálneho odpadu a tým pádom o ochranu životného prostredia. V neposlednej rade je to spôsob ako si znížiť poplatky za komunálny odpad (tam kde je vybudovaný taký systém, najmä v menších obciach). Pre niekoho je  proces spoznávania a starostlivosti o kompostér  forma koníčku alebo relaxu. Mňa osobne premena z bežne vyhadzovaných odpadov na využiteľný produkt veľmi fascinuje. V mestských podmienkach môže byť veľmi dobrou motiváciou možnosť budovať so susedmi vzťahy pri prevádzkovaní susedských a komunitných záhradiek. 

Aké sú možnosti kompostovania v paneláku?

Najlacnejší variant je vyrobiť si vlastný vermikompostér, v ktorom chováme špeciálne dážďovky (Kalifornské dážďovky). Sú to špecialistky na kompostovanie – z bioodpadov spracujú vermikompost, jedno z najkvalitnejších prírodných hnojív. Základom domáceho kompostovania je dodržiavanie 4 základných zásad – veľkosť, vlhkosť, zloženie a vzduch.  Výrobu zvládne každý domáci kutil ľavou zadnou. Menej lákavé je, že musí investovať svoj vlastný čas do nákupu nádob a samotnej výroby vermikompostéru. Taktiež domácou výrobou kompostéru nedosiahneme dizajn, ktorý môže byť kameňom úrazu pri zaobstarávaní takejto súčasti interiéru najmä pre nežnejšie pohlavie. Druhou možnosťou je zakúpiť si momentálne najlepší a najkrajší vermikompostér na česko-slovenskom trhu, ak nie aj na európskom. Ide naozaj o dizajnový unikát, ktorý spĺňa všetky potrebné podmienky pre domáce kompostovanie  bioodpadov za pomoci dážďoviek. Nájdete ho aj v našom e-shope. Tento rok sme začali vermikompostér spolu s dážďovkami rozširovať medzi ľudí, takže v prípade záujmu radi poradíme, zaobstaráme, či naučíme. Vermikompostér môže byť umiestnený v byte, na chodbe, balkóne (nie v zime a na priamom slnku v lete), v pivnici a pod. Treťou možnosťou je elektrický kompostér, ktorý je vhodný pre veľkú rodinu, v ktorej sa pravidelne varí. Jeho výhodou je kompostovanie bioodpadov aj živočíšneho pôvodu, ktoré dokáže spracovať do 24 hodín. Je to však veľká investícia do inovatívnej, modernej a garantovanej kvality. Taktiež ochotne poradíme.

Hovorili ste o „špeciálnych“ dážďovkách. Nestačia tie „slovenské“, ktoré nájdeme bežne na hnojisku?

Dážďovky, ktoré vidíme na chodníkoch po daždi, sa volajú Dážďovky obyčajné (Lumbicus terrastris). Radi síce prevzdušňujú slovenskú pôdu, ale kuchynský bioodpad im vôbec nevonia. Zato dážďovka hnojná (Eisenia foetida) si na ňom pochutná, aj keď úplne najradšej sa zažerie do hnoja, či pôdy s vysokou koncentráciou odumretej vegetácie. Najlepšími žrútkami v kompostéri sú tzv. Kalifornské dážďovky (Eisenia fetida). Bioodpad zjedia rýchlejšie ako naše dážďovky. Sú to kompostovacie špecialistky. Najčastejšie sa využívajú pri kompostovaní v domácnosti. S kolegami sa smejeme, že sú to najlepší domáci miláčikovia. Neplznú, netreba ich venčiť a zjedia len to, čo vy určite nebudete. Šupky z ovocia a zeleniny (aj keď sú trošku nahnité či prevarené, ale nie slané), kávové výluhy či podrvené kôstky a škrupiny vajec. Ale milujú aj zrecyklovaný papier a hobliny. Ani nebudete vedieť, že ich máte doma. Nemajú radi svetlo a v kompostéri sa cítia bezpečne. Takže sa nemusíte báť, že sa vám rozlezú po byte. Kompostér opúšťajú iba v prípade, že im ide o život – napríklad keď je v ňom príliš vlhko alebo do neho hodíte živočíšny odpad, ktorí im vôbec nechutí. Za vašu starostlivosť sa vám veľkoryso odmenia. Vyrobia vám 100 % prírodné tuhé hnojivo a tzv. dážďovkovú vodu – tekuté bio hnojivo na vaše izbové či balkónové kvety. Takže vám koniec koncov ušetria rodinný rozpočet za nákup umelých hnojív. Ak sa budú vo vašom kompostéri cítiť príjemne, rýchlo sa rozmnožia a môžete ich tiež predať – napr. rybárom.My kalifornské dážďovky používame aj v komunitnom kompostéri. Bioodpad sa vďaka nim rozkladá oveľa rýchlejšie. Trošku sme sa síce báli minuloročných silných mrazov, ktoré dosiahli až – 20 °C, ale vďaka pravidelnému prísunu bioodpadov to v kompostéri žilo aj tak. Okoloidúci ľudia si mysleli, že sme dážďovkám podkúrili, lebo sa z kompostéra neustále parilo. Nebola to však pravda. Dym z kompostéra išiel preto, lebo dážďovky a iné pôdne organizmy neustále pracovali na rozklade bioodpadov. Urobili sme dokonca experiment a merali teplotu vo vnútri kompostovacej kopy. Vonku – 20 a vo vnútri kopy + 12 stupňov. 

Koľko trvá dážďovkám, kým z bioodpadu vyrobia účinné hnojivo? Dá sa nejako vizuálne overiť, že dážďovky už dokončili „svoju prácu“?

Dĺžka spracovania kompostu závisí od množstva faktorov – záleží od toho kde kompostujete, aké veľké sú bioodpady, či sa pravidelne staráte o kompostér, atď. Mne napríklad v rozbehnutom domácom kompostéri vyrobia kompost do 3 mesiacov. V komunitnom kompostéri to celé trvalo 11 mesiacov. Pri domácom kompostovaní  zistíte, či je  kompost hotový jednoducho. Po naplnení  1. poschodia, začnete napĺňať druhé. Keď aj toto druhé naplníte, v prvom už dážďovky nebudú a kompost je hotový. Pri komunitnom a záhradnom kompostovaní je pomôckou, ako si overiť, či už je kompost hotový a kvalitný – test klíčivosti. Do kompostu zasaďte semienka žeruchy, prikryte ich transparentnou fóliou a poriadne zalejte. Ak do 7 dní vyklíči žeruchu so sviežimi zelenými listami, kompost je hotový. Ak sú listy žlté alebo hnedé, kompost je ešte nedozretý Aj keď v komposte ostane ešte pár dážďoviek, môžete ho použiť na prihnojenie či presádzanie. Dážďovky živým rastlinám neublížia.

Aká je životnosť kompostu ako hnojiva? Stráca časom na kvalite?

Kompost je dobré skladovať na suchom, tmavom mieste, takto vydrží aj rok. Aj tu platí, že čo je čerstvé, je najlepšie. Môžete ho použiť na výsadbu, pri presádzaní aj na prihnojenie všetkého živého v záhradke aj v domácnosti. Milujú ho izbové kvety, bylinky, ovocné stromy aj koreňová zelenina. Kompost je 100 % bio hnojivo s nádhernou lesnou vôňou, vďaka ktorému sú rastlinky zdravšie, odolnejšie, krajšie a početnejšie kvitnú. Je vedecky dokázané, že zvyšuje aj úrodnosť.

Využíva sa kompost aj v priemysle alebo v poľnohospodárstve?

Určite áno, ale vo veľmi malom množstve, čo je naozaj škoda. Kvalita sa odráža v cene, tým pádom si ju poľnohospodári nemôžu dovoliť, a tak siahajú po lacnejších variantoch priemyselne vyrábaných hnojív. Niektoré mestá využívajú kompost zo svojich kompostární pri úpravách a zveľaďovaní verejných plôch. 

Čo všetko sa môže do kompostu dať? Môže tam ísť napríklad mäso?

Mäso v žiadnom prípade. Všetko živočíšneho pôvodu ako mäsové výrobky, mliečne výrobky a ryby do kompostéru nepatria. Všeobecne platí, že do kompostéru patrí všetko rastlinného pôvodu, či už na záhrade, sídlisku alebo do kompostéru v interiéri, v ktorom chováme dážďovky. Ide o zvyšky ovocia a zeleniny, rastlín, kvetov, vylúhované čaje, káva, kotúčiky z toaletného papiera, obaly z vajec, hobliny, piliny a pod. Výnimkou živočíšneho pôvodu, ktorá patrí do kompostéra, sú umyté a podrvené vajcové škrupiny.

Zelenina a ovocie z obchodu  sa niekedy ošetrujú postrekmi, nemá to vplyv na kvalitu kompostu?

Bolo vedecky dokázané, že obsah látok chemicky ošetrovaných plodov bol po 2 mesiacoch kompostovania znížený na minimum. Do procesu kompostovania sa zapája veľké množstvo organizmov, mikroorganizmov, húb, baktérií a podobne, ktoré svojou činnosťou dávajú procesu kompostovania prívlastok „ozdravný“. Samozrejme platí, že obsah chemicky ošetrovaných bioodpadov by nemal presahovať polovicu. Pokiaľ premiešavame viacero druhov materiálov, výsledný kompost je kvalitnejší. 

Koľko percent z komunálnom odpadu tvorí kompostovateľný odpad v Žiline?

Neviem presne koľko v Žiline, ale v priemerne tvorí od 30 % do 50 %. Záleží či ide o komunálny odpad z panelákov alebo z rodinných domov, kde sa okrem kuchynských bioodpadov vytvára aj záhradný bioodpad.

Ako sa kompostuje v zahraničí? V ktorej krajine je nakladanie s týmto odpadom najviac rozvinuté?

Napríklad v Rakúsku je situácia v oblasti nakladania s odpadom s našou krajinou neporovnateľná. Veľkoobjemové priemyselné kompostovanie je oveľa viac rozšírené. Obce a mestá zvážajú bioodpad z domácností na mestskú kompostáreň, kde si potom ľudia môžu chodiť naberať hotový kompost. V švajčiarskom Zurichu je až 900 komunitných kompostovísk. U nás v Žiline sme vybudovali zatiaľ 3 a tento rok by mali pribudnúť ďalšie. Dúfame, že sú aj ďalšie, o ktorých ešte nevieme. Víziou nášho OZ je urobiť zo Žiliny mesto komunitných kompostérov a byť príkladom pre celé Slovensko. Ale to je beh na dlhé trate s množstvom prekážok, tak nám držte palce:).

Ďakujeme za rozhovor.

Diskusia

Poslať nový komentár

CAPTCHA
Prosíme o vyplnenie, aby sme zistili či nie ste robot :)
Image CAPTCHA
Súhlasíte s výstavbou v národnom parku Malá Fatra?: