Trnové - náš prvý dojem

V pondelok ráno som dorazil do redakcie Zimagu, sadol za počítač a po hodinovom mapovaní svetovej tlače som otvoril služobný e-mail. Neveril som vlastným očiam. Šéf nášho materského vydavateľstva od nás chcel reportáž o Trnovom. Nemal som predstavu, ako spracovať túto tému, a tak som rovno zvolal redakčnú poradu. Jej jediným cieľom bolo odpovedať na otázku: Čo sa dá napísať o Trnovom?

Búrlivá debata prebiehala štyri hodiny. Rozmýšľali sme ako si poradiť s týmto zadaním, pričom padali aj takéto otázky: Zamerať sa na štatistické údaje? Zachytiť deň priemerného Trnovčana? Nie sú tu nejaké spory, čierne stavby alebo vraždy? Nemôžeme písať o niečom normálnom? Ako je Trnové zasiahnuté klimatickými zmenami? Nakoniec sme dospeli k tomu, že najlepšie bude vyraziť do terénu a na vlastnej koži zažiť atmosféru tejto, kedysi samostatnej, obce. Reportážou boli poverení: ja (ako zapisovateľ), fotograf a zvuková technička.

Náš tím sa rozhodol pracovnú cestu absolvovať po vlastných. Zhodli sme sa, že takto najlepšie ucítime aké ma tento kúsok Zeme chute (kyslé slivky pri ceste, kofola), pachy (zrazený ježko), a zvuky (psy, autá, rozhlas). Trnové však nie je pre chodcov. Cesta, ktorá sa tiahne dedinou je plná áut a keďže tu nie sú chodníky, chodci sú stále ohrozovaní. Aby toho nebolo málo, naše nervy nám masírovali psy brechajúce spoza brán (nahrávka tu).

Kráčali sme dedinou a takto uvažovali: domy tých najneuveriteľnejších farieb, invázne rastliny pestované ako okrasné, rozkopané cesty, stavebný odpad v potoku - to sú javy, ktoré Trnové zaradzujú medzi ostatné slovenské dediny. Čo však Trnové odlišuje? Čo ho robí výnimočným? Tápali sme... Snáď je to fungujúce materské centrum, dom ovocinárov, alebo spevácky zbor... No náhodný návštevník možno viac  ocení meterologickú stanicu, ktorú zostrojili žiaci základnej školy, alebo stretnutie so živým koňom.

Cestu nám dvakrát  skrížila čierna mačka, ale mali sme obrovské šťastie a nič sa nám nestalo.  Že máme šťastný deň sa potvrdilo aj vtedy, keď sa dedinou začal ozývať miestny rozhlas. Čo viac si môže novinár priať ako zoznámenie s lokálnymi médiami? Hlásateľ oznámil predaj zemiakov a konanie predstavenia o Zlatovláske „s vynikajúcim profesionálnym hereckým obsadením.“ Časť vysielania sa nám podarilo nahrať, môžete si ho vychutnať tu.  Keďže bolo ťažké vybrať si medzi kúpou zemiakov a divadelným predstavením, rozhodli sme sa ísť do krčmy.

Kým sme ju našli, trošku sme sa potrápili. Nachádza sa v bočnej ulici a z cesty ju nevidieť. Nakoniec nám s hľadaním pomohli miestni občania.  V krčme nás privítali zvedavé pohľady. Návštevu pohostinstva sme zdokumentovali (fotka a nahrávka krčmového ruchu tu), hodili do seba tri malé kofoly a potichu sa vzdialili.

Na konci Trnového sme ešte natrafili na turistický rázcestník. Odtiaľ sme neoznačeným chodníkom vyšli na najbližší kopec, vytiahli zrkadlovku a zvečnili výhľad smerom na Žilinu.

A áno, v dedine je ten starý drevený kostolík, ktorý určite treba spomenúť v každom článku o Trnovom. Nájdete ho na cintoríne medzi pomníkmi a umelými kvetmi. Inak, pekný.

Fakty o tejto obci sa dozviete na stránke vévévébodkatrnovebodkanet.

Diskusia

marqe

v Trnovom je šikovný človek, ktorý sa stará o Vami uvedenú stránku, určite ste ho pokojne mohli kontaktovať ;)

sefredaktor

zas naco zverejnovat informacie, ktore uz su zverejnene...takto sme priniesli autenticky zazitok:) kto chce vediet fakty o pocte obyvatelov, historii a pod. lahko ich najde

andrej

Tie nahrávky ma dostali :D Pripadá mi to ako sloh zo základnej školy :-)

monika

Naozaj, clanok hodny ziaka na prvom stupni zs...hladala som meno autora, ale aspon mal trosku sebakritiky a nepodpisal sa...

Poslať nový komentár

CAPTCHA
Prosíme o vyplnenie, aby sme zistili či nie ste robot :)
Image CAPTCHA
Súhlasíte s výstavbou v národnom parku Malá Fatra?: